úvod

KEĎ SA POVIE VYTRVALOSŤ...

alebo

VÝZVY DLHÝCH TRATÍ

Mnohých z nás pritiahol ku koňom a jazdeckému športu sen nechať sa v sedle koňa niesť krajinou a vychutnávať si tak najkrajší pohľad na svet. Zdolávanie členitého terénu na zdravom a zdatnom koni a prekonávanie kilometra po kilometri v svižnom tempe umocňuje pocit úzkeho spojenia koňa a jazdca. Preto ľudia týmto spôsobom využívajú koňa nielen pre potešenie, ale aj v športe.

Príslušná jazdecká disciplína sa nazýva vytrvalostné jazdenie, po anglicky endurance riding (čítaj endurens rajding). Preto o vytrvalostnom jazdení už aj u nás často počuť hovoriť ako o „endurance“.

Čo je vytrvalostné jazdenie

Ako už názov napovedá, v tejto disciplíne sa skúške podrobuje fyzická zdatnosť koňa, jeho výdrž a kondícia pri prekonávaní dlhých tratí. U koňa to vyžaduje dlhodobú náročnú prípravu zameranú na postupné zvyšovanie jeho fyzickej kondície. Dbá sa pritom najmä na dosiahnutie adaptácie jeho organizmu tak, aby bol schopný bez ujmy na zdraví zvládať dlhodobú záťaž. Popri fyzickej stránke sa zároveň rozvíja aj obratnosť koňa v teréne a jeho jazdecká spoľahlivosť. Tá je nevyhnutná pri prekonávaní prekážok a zvládaní situácií akéhokoľvek druhu.

Vytrvalostné jazdenie však kladie vysoké nároky nielen na koňa, ale i na jazdca. Ten taktiež musí byť v dobrej fyzickej kondícii, aby bez únavy vydržal dlhé hodiny v sedle a dokázal sa o koňa na trati postarať. Rovnako dôležitá je však u vytrvalostného jazdca najmä jeho schopnosť vnímať koňa, dokázať uňho rozoznať únavu či akýkoľvek iný problém a danú situáciu riešiť. To vyžaduje vedomosti a skúsenosti nielen jazdecké, ale aj z oblasti výživy či veterinárnej medicíny. Dalo by sa tvrdiť, že vytrvalostné jazdenie je spomedzi všetkých jazdeckých disciplín tou najnáročnejšou skúškou koňa i jazdca. Zdravie koňa je pritom prioritou a kľúčom k úspechom a víťazstvám.

Vytrvalostné jazdenie v podstate vychádza z tradičného využívania koňa ako nenahraditeľného pomocníka pri rýchlom prekonávaní dlhých vzdialeností. Kôň slúžil ako jediný prostriedok komunikácie medzi vzdialenými miestami, ako posol nových správ. Z niekdajšej nevyhnutnosti sa vlastne až v 20. storočí vyvinulo športové, resp. súťažné vytrvalostné jazdenie ako ho poznáme dnes. V súčasnosti vytrvalostné jazdenie zastrešuje aj Medzinárodná jazdecká federácia (FEI) ako jednu zo svojich siedmich oficiálnych disciplín. Pod hlavičkou FEI sa vo vytrvalostnom jazdení konajú Majstrovstvá sveta i Európy.

Súťaže vo vytrvalostnom jazdení

Pri súťaži vo vytrvalostnom jazdení ide veľmi všeobecne povedané o to, prekonať s koňom stanovenú trať o dĺžke niekoľko desiatok kilometrov čo najrýchlejšie. Do cieľa pritom musí kôň v zásade doraziť v takom stave, aby bol bez zdravotných obtiaží „schopný pokračovať ďalej“.

„Fit to continue“ (angl. = schopný pokračovať ďalej) je totiž základným heslom vytrvalostného jazdenia. Je zásadou, ktorú musia mať stále na mysli veterinári a rozhodcovia tejto disciplíny pri posudzovaní koňa na trati i v cieli.

Od vyštartovania koňa na trať až do jeho dobehu do cieľa sa totiž kôň v pravidelných intervaloch v rámci povinných prestávok podrobuje veterinárnej kontrole. Jej účelom je posúdiť, či kôň neprejavuje známky únavy či vyčerpania, či nekríva, či nie je dehydrovaný, zranený a či je celkovo v stave bez ujmy na zdraví pokračovať ďalej. Ak veterinári nadobudnú presvedčenie, že ďalšia účasť koňa v súťaži by mohla ohroziť jeho zdravie, kôň je zo súťaže vylúčený. Dbá sa na to, aby ctižiadosť jazdca neprekročila fyzické možnosti jeho koňa. Mottom je, že zdravie a pohodlie koňa sú prvoradé.

Súťaže vo vytrvalostnom jazdení sa v súčasnosti konajú na tratiach o dĺžke od 40 do 160 km. Väčšinou sa tieto vzdialenosti prekonávajú v rámci jedného dňa. Poriadajú sa však aj súťaže rozložené do dvoch dní, napr. 2 x 80 km. Súťaže na kratšie trate sú v podstate prípravou na trate dlhšie. Treba si uvedomiť, že príprava aj na tú najnižšiu súťaž trvá mnimálne rok. Súťaže nad 100 si vyžadujú niekoľkoročnú prípravu. Vytrvalostní jazdci tvrdia, že skutočná vytrvalosť začína až pri 80 km.

Priebeh súťaže vo vytrvalostnom jazdení

Pred súťažou je každý kôň podrobený veterinárnej kontrole za účelom posúdiť jeho zdravotnú spôsobilosť k štartu. Štart koní na stanovenú trať môže byť individuálny alebo hromadný. Trať je rozdelená do viacerých úsekov (kôl) oddelených povinnými prestávkami. Po dojazde do každého kola musí byť kôň do určitého časového limitu, napr. do 20 minút, predvedený do veterinárnej uzávery, t.j. priestoru, kde sa kone podrobujú veterinárnej kontrole. Po úspešnom absolvovaní veterinárnej kontroly nasleduje povinná prestávka v trvaní cca 20-40 minút. Po uplynutí doby na prestávku jazdec s koňom nastúpi do ďalšieho kola. Vyhráva kôň, ktorý prejde cieľom ako prvý a úspešne absolvuje záverečnú veterinárnu kontrolu. Aj tu totiž ešte môže dôjsť k diskvalifikácii.

Vhodný kôň

Ako aj pri iných jazdeckých disciplínach, aj vo vytrvalostnom jazdení vyvstáva otázka vhodného koňa pre tento druh jazdeckého športu. Základnou podmienkou, ktorú musí potenciálny vytrvalostný kôň spĺňať, je jeho stopercentný zdravotný stav. Medzi ďalšie žiadané vlastnosti patria odolnosť, vytrvalosť, priestranné a pohodlné chody. Mnoho zo žiadaných vlastností či schopností vytrvalostného koňa sa dá dosiahnuť tréningom. Napriek tomu sa vyprofilovali určité plemená, ktoré sú vo vrcholovom vytrvalostnom športe úspešnejšie než iné. Patrí medzi ne arabský kôň, ktorý je typickým a veľmi obľúbeným zástupcom tohto športu, ako aj ruské plemená, ako napr. achaltekinský či kabardinský kôň.

*

Vytrvalostné jazdenie nie je len jazdeckou disciplínou. Je životným štýlom. Vyžaduje si odhodlanosť, sebazaprenie a postupný, systematický a hlavne dlhodobý tréning koňa i jazdca. Výsledkom tejto dlhodobej poctivej práce je zdravý a fyzicky zdatný konský atlét, ktorý svojmu jazdcovi veľakrát dopraje skvelý pocit víťazstva - najmä víťazstva nad traťou. Pocit víťazstva totiž právom patrí každému, ktorý dlhú a náročnú trať pod prísnym veterinárnym dohľadom prekoná so zdravým a spokojným koňom. Pretože vo vytrvalostnom jazdení platí, že „dokončiť znamená vyhrať".

Podľa zahraničných zdrojov spracovala Silvia Kovaríková.