Keď jar klope na dvere

 

Jazdíte celú zimu aj v tých najhlbších závejoch, alebo sedlo zavesíte na klinec pri prvom závane chladnejšieho jesenného vetra? Vyzúvate kone na zimu, dekujete ich vo výbehu či na pastvine, alebo ich na zimu sťahujete z pastviny do stajne? Znižujete svojmu koňovi dávku jadrového krmiva, keď nepracuje, či pridávate viac sena, aby sa zahrial? Ak sa u Vás s nástupom zimy spájajú akékoľvek zmeny v záťaži a kŕmení koňa, pri návrate k bežnej záťaži a kŕmeniu na jar je potrebné zvážiť nasledovné oblasti:

 

Dekovanie.

Keď sa kôň držaný vonku celú zimu dekoval, sledujeme denné teploty, keď sa začne otepľovať. Kôň zrejme ešte stále bude potrebovať deku cez noc, no na deň ju často už treba dať dole, aby sa pod ňou nepotil.

 

Pokožka.

Keď kôň začne pĺznuť, dôkladne ho prezrieme, či nemá rany alebo iné problémy. Aj keď sme koňa aj počas zimy udržiavali v čistote, v hustej a dlhej srsti sme si rôzne poranenia či kožné problémy nemuseli všimnúť. Skontrolujeme, či kôň nemá dermatofytózu (kožná pleseň), trichoficiu, škriabance či iné kožné ochorenia, ktoré mohli byť zapríčinené nepriedušným dekovaním alebo vlhkým počasím. Prípadné kožné choroby prekonzultujeme s veterinárom, ktorý odporučí vhodné ošetrenie.

 

Kopytá.

Či už bol kôň cez zimu bosý alebo okutý, do novej sezóny by mal vykročiť s kopytami v tom najlepšom stave. Dohodneme návštevu kováča, aby sme sa postarali o správnu úpravu kopýt či okutie pred zvyšovaním záťaže. Pri zvažovaní či a ako nakuť sa zamyslime nad tým, ako a na akom podklade bude kôň cez sezónu pracovať. Bude potrebovať ozuby na mäkký a klzký podklad? Podložky do tvrdého a kamenistého terénu? Klinovité podložky alebo špeciálne podkovy, ktoré by riešili zranenia alebo vady postoja? Preberieme našu situáciu s kováčom, prípadne sa poradíme s veterinárom.

 

Zuby.

Zuby by mal raz či dvakrát do roka skontrolovať konský zubár alebo veterinár. Starostlivosťou o zuby môžeme predísť niektorým výcvikovým problémom, ako napr. hádzaniu hlavy, resp. nepokojnosti. Taktiež tým zabezpečíme, že kôň čo najlepšie využije krmivo, ktoré konzumuje.

 

Parazity.

Začneme s pravidelným odčervovacím programom, resp. v ňom pokračujeme. Niektorí majitelia pred nasadením odčervovacieho prípravku dajú na rozbor trus svojho koňa, aby si overili mieru začervenia, iní si jednoducho kúpia a použijú bežné odčervovacie prípravky. Ak si nie sme istí, ktorý prípravok je ten správny a v akom intervale odčervovať, poradíme sa s veterinárom.

 

Očkovanie.

Skontrolujeme záznamy v očkovacom preukaze, resp. požiadame veterinára, aby nám podľa záznamov v ňom povedal, aké očkovanie kôň potrebuje. Očkovací program závisí od veku koňa (žriebätá treba pri niektorých vakcínach očkovať na začiatku dvakrát – tzv. primovakcinácia, pričom dospelé kone zvyčajne potrebujú už len každoročnú udržiavaciu dávku), od miesta, kde je kôň ustajnený (ak nie je nejaké ochorenie u nás bežné, koňa netreba chrániť), od toho, či sa kôň bude počas sezóny prepravovať na iné miesta (kone, ktoré nikdy neprídu do kontaktu s inými koňmi sa nemusia očkovať proti niektorým chorobám) a od osobitných podmienok v našej oblasti. Určité dôkazy potvrdzujú, že imunita koní sa zlepší a je u nich zaznamenaný menší počet kožných alebo metabolických reakcií na očkovanie, keď sa neočkuje všetko naraz, ale keď sa medzi jednotlivými očkovaniami urobí prestávka niekoľko dní či týždňov.

 

Oplotenie, brány, výbehy, nádrže na vodu.

Ak boli kone cez zimu v stajni a na jar sa vyháňajú na pastvinu, prejdeme sa po výbehoch, resp. po pastvine a pozeráme, či nenájdeme diery v zemi, odstránime nebezpečné predmety, nebezpečné konáre, atď. Vyčistíme nádrže na vodu a skontrolujeme, či nemajú ostré hrany. Dôkladne skontrolujeme brány a oplotenie, či nie sú niektoré ich časti uvoľnené alebo zlomené či inak pokazené a pred vypustením koní do výbehu, resp. na pastvinu opravíme všetky závady.

 

Sedlo, uzdenie a iný výstroj.

Deky dáme vyčistiť a opraviť, aby sme ich na jeseň opäť našli v dobrom stave. Prezrieme ohlávky, sedlá, uzdenie a iný výstroj a pred zahájením tréningu či účasti na súťažiach urobíme potrebné opravy či zaobstaráme nové. Vyčistíme a ošetríme všetok kožený výstroj, aby sme nepodráždili pokožku koňa.

 

Monitorovanie pasenia.

Na začiatku pastevnej sezóny môže byť potrebné obmedziť pobyt koní na pastve, aby sme sa vyhli problémom súvisiacim s nadmernou konzumáciou mladej a bujnej trávy. Keďže mladá jarná tráva obsahuje vysoký podiel vlhkosti a veľmi málo vlákniny, v prvých týždňoch na pastve naďalej podávame koňom aj seno, aby sme predišli metabolickým problémom (schvátenie kopýt, kolika). Tučné kone a kone predisponované na laminitídu (schvátenie kopýt) môžu byť citlivé na fruktány (cukry) v rýchlo rastúcej mladej tráve. Obmedzenie pastvy prevedením do výbehu bez trávy na určitú časť dňa alebo používanie pastevných náhubkov vyrieši problém tak, že kôň nemusí byť kvoli obmedzeniu pastvy zavretý v stajni.

 

Výživná kondícia.

Pri opätovnom zahájení tréningu je vhodné posúdiť výživnú kondíciu koňa. Ak je to možné, koňa odvážime, alebo vypočítame jeho hmotnosť s pomocou vzorca[1].Ak z pohľadu na koňa nevieme určiť, či je náš kôň príliš tučný či chudý, skúsime „ručné“ stanovenie výživnej kondície – vo všeobecnosti by sme u koňa v primeranej výživnej kondícii mali cítiť rebrá na dotyk, nemali by sme ich však vidieť. Po zahájení tréningu si v pravidelných intervaloch zaznamenávame hmotnosť a výživnú kondíciu koňa a údaje počas sezóny porovnávame, aby sme dokázali odhaliť nadmerný úbytok, resp. prírastok hmotnosti.

 

Posúdenie kŕmenia.

Budeme koňa podrobovať výrazne vyššej záťaži? Ak áno, možno mu bude treba zvýšiť príjem jadrového krmiva, alebo bude vhodné používať krmivá s vysokým obsahom tuku, aby sme pokryli požiadavky na energiu. Ak sa kôň v tréningu výrazne potí, môže byť taktiež vhodné podávať elektrolyty. Na regeneráciu po tréningu a na ochranu tkanív pred poškodením záťažou je rozumné podávať doplnky na regeneráciu svalov, napr. s obsahom selénu a vitamínu E, alebo na minimalizáciu výskytu myopatie (ochorenie svalov spôsobujúce ich degeneráciu). V extrémne vlhkých a teplých podmienkach sa odporúča kvôli väčšej náchylnosti na plesne neskrmovať čerstvé müsli krmivá s melasou a nahradiť ich granulami, ktoré prešli sušením za vysokých teplôt. Všetky zmeny obsahu kŕmnej dávky treba robiť postupne v priebehu niekoľkých dní tak, že do pôvodného krmiva postupne pridávame nové krmivo, aby si naň tráviaci trakt koňa zvykol.

 

A konečne tréning!

Ak kôň cez zimu nepracoval, musíme záťaž zvyšovať pomaly a postupne až do bodu, kedy dosiahne potrebný stupeň športovej kondície. Začneme krokovaním a v priebehu niekoľkých týždňov tréningové jednotky pomaly predlžujeme a zrýchľujeme tempo. Pri zvyšovaní kondície nám nejde len o spevnenie svalov, ale aj o zvýšenie kapacity pľúc, srdca, o spevnenie šliach, väzov a kostí. Pomalým zvyšovaním záťaže a sledovaním reakcií koňa sa vyhneme problémom s krívaním a zraneniam.

 

 

Podľa článku „Horse Management for the Spring Season“ uverejneného v Equine Review, č. 23 spracovala Silvia Kovaríková